Mám obdobie v živote , keď sa cítim byť unavená . Som človek ktorý cití energie iných ľudí , situácii a vlastne všetkého . Verím vo fázy mesiaca , planét , verím v anjelov , v auru . Vlastne som taký multienergický človek . Je to veľká pomoc v živote ale taktiež veľká záťaž . Každú sekundu mám nejakú informáciu , pocit , sledujem každý moment , každé slovo každého . Naozaj je to unavujúce . A teraz , keď sa k tomu všetkému pridali aj veľké zmeny v každodennom počasí som nesmierne unavená . Priznám sa , asi týždeň som sa vôbec nemodlila . Nemám silu vstať z postele . Z práce som si vzala dovolenku a najradšej by som išla na nejaký ostrov bez každého a hlavne bez internetu . Vadia mi ľudia , situácie všetko . Jediné čo robím je nasilu čítam denne aspoň jednu stranu koránu . Pri každej strane čakám na jednu vetu , ktorá ma znova naštartuje .
Boli obdobia , keď som sa bičovala za takéto dni . Bola som sklamaná a hovorila som si , že som neveriaca a že to nerobím zo srdca . Po rokoch som si konečne odpustila a viem že takéto obdobia sú v poriadku . Žijeme v rýchlej dobe , každý za niečím uteká . Práca rodina zábava . A zahrnúť do toho všetkého ešte modlenie , čítanie , vzdelávanie sa náboženstva . To niekedy unaví telo aj dušu . A to je v poriadku , Boh vie že sme nedokonalí . Po týždni mi modlitba začína chýbať , mávam výčitky ešte pár dní a viem že sa vrátim s láskou na môj koberček . Je to Bohu určite milšie ako z povinnosti bez zavdacenia sa modliť päť modlitieb denne .
Maryam 